Priame prenosy svätých omší z farského kostola sv. Bartolomeja v Myslave je možné sledovať na
YOUTUBE kanáli našej farnosti: Farnosť Myslava.

VYSIELANIE BUDE:

Úmysly a ostatné časy slávenia svätých omší v našej farnosti nájdete v kolónke Bohoslužby a oznamy.

Prosím, aby ste pri návšteve kostola počas slávení eucharistie dodržiavali všetky hygienické opatrenia.

2. NEDEĽA „C“

Mária nebola klebetná.
Učí nás, že veľa kriku nenarobí veľa dobra
a veľa dobra nenarobí veľa kriku.

V Káne Galilejskej bola svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov.

Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: „Nemajú vína.“

Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“

Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“

Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: „Naplňte nádoby vodou!“ A naplnili ich až po okraj.

Potom im povedal: „Teraz načrite a zaneste starejšiemu!“ A oni zaniesli.

Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli –, zavolal si ženícha a vravel mu: „Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.“

Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.

Udalosť na svadbe v Káne Galilejskej si najčastejšie spájame so zázračným rozmnožením vína a v Ježišovej účasti vidíme jeho potvrdenie manželstva, ktoré v Cirkvi povyšuje na jednu zo sviatostí. V Máriinom odkaze „urobte všetko, čo vám povie“ zas čítame jej duchovný testament.

Konať nie na základe vlastných rozhodnutí a svojho rozumu a sily, ale na základe Božích podnetov a v Božej sile je naozaj obrovský rozdiel. V tom je Máriin testament viery. Už zriedkavejšie sa hovorí o tom, že práve taká zdanlivo profánna vec, ako je víno, sa stala príležitosťou, aby Ježiš zjavil svoje Božstvo a vo svojich učeníkoch zasial semienko viery.

No takmer nám tu uniká jedna dôležitá črta: Máriina diskrétnosť. Do poslednej chvíle nikto si z hostí ani hostiteľov nevšimol, že chýba víno, ani to, kde sa ho zrazu nabralo tak veľa. Mária bola pri tom najaktívnejšia a zároveň najnenápadnejšia. V našom prípade to býva presne naopak. Keď sa dozvieme niečo zaujímavé, ak odhalíme niečo škandalózne, už sa aj náhlime povedať to každému okolo.

Kdesi v pozadí sa skrýva naša túžba vyniknúť, povedať, že to som bol ja, kto to prvý zbadal, ja som bol pri tom nešťastí, ja som prvý videl dym a volal hasičov, ja som zbadal, že on chodí s ňou a tá s ním, ja som počul, ja si myslím atď. A ani si neuvedomíme, ako v snahe upútať na seba pozornosť klonujeme zlo tým, že ho zasievame do iných. Z objaviteľov neporiadkov a pohoršení sa stávame ich spolupáchateľmi. Aby sme vyzneli dobre, zlo rozhorčene odsudzujeme, a zároveň usilovne rozmnožujeme. Klebety sú len prestrojenou formou egoizmu.

Mária nám ukazuje inú cestu. Aj ona si všetko pozorne všíma. Nerobí však rozruch, nepriťahuje pozornosť na svoju osobu. Potichu, diskrétne a zároveň účinne hľadá, ako pomôcť, aby neutrpel hanbu hostiteľ a nestratili náladu hostia. Mária nebola klebetná. Učí nás, že veľa kriku nenarobí veľa dobra a veľa dobra nenarobí veľa kriku.