Úvod

SVÄTÉ OMŠE ZA ÚČASTI VERIACICH V KOSTOLE SV. BARTOLOMEJA V MYSLAVE

Pondelok – Piatok
(ak nie je v oznamoch ináč)
18.30 hod.
Sobota 7.30 hod.
Nedeľa 8.00, 9.30, 11.00 hod.

SVÄTÉ OMŠE ZA ÚČASTI VERIACICH V KOSTOLE SV. ŠTEFANA UHORSKÉHO V BAŠKE

Pondelok – Sobota podľa oznamov
Nedeľa 9.30 hod.

19. NEDEĽA „A“

Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim.

Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš.

Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli.

Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“

Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“

On povedal: „Poď!“

Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“

Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“

ZAMYSLENIE

Ústrednou témou celej udalosti na mori je viera, ktorej protirečí strach učeníkov. V Petrovom správaní vidno bežný ľudský zápas o vieru: na jednej strane si žiada od Pána nejaké mimoriadne zjavenie, ktoré by potvrdilo jeho božstvo, na druhej strane je ochotný vo viere vystúpiť z lode do rozbúrených vĺn. Je to večne platná paradigma: istota viery sa dosahuje riskovaním vo viere.

Vrhnúť sa do vĺn neznamená rozhodnúť sa pre smrť, ale pre toho, ktorý prináša život. Loďka v tomto prípade nepredstavuje Cirkev ale istoty, ktoré musí zanechať každý, kto sa rozhodne kráčať za Ježišom. Petrovo zaváhanie a strach sú pre veriaceho povzbudením, že ani tie neznamenajú koniec, ale príležitosť vrhnúť sa rovno do Božieho náručia.

Udalosť na genezaretskom jazere možno interpretovať aj v celocirkevnom kontexte: do loďky nastupuje okrem Ježiša aj Peter, ktorému onedlho Ježiš povie, že ani nebeské mocnosti nepremôžu Cirkev, postavenú na Petrovej v istom zmysle veľkej a v inom aj slabej viere. Pretože zo Šimona činí skalu viery Ježiš.

Kým mal Peter vieru a pozeral na Ježiša a nie na vlny, smeroval k Ježišovi. Keď sa začal topiť a volať o pomoc, ocitol sa priamo v Ježišovom náručí. Čo je viac? Vystretá ruka, rameno, znamená Boží zásah. On zachráni z veľkých vôd toho, kto ho v úzkosti vzýva.

Podobne ako pri Ježišovom premenení na vrchu, aj po rozmnožení chlebov by učeníci boli najradšej, keby nadšená atmosféra, ktorá zavládla v zástupe pretrvala čo najdlhšie. Namiesto toho im Ježiš prikazuje nastúpiť na loďku, čo pre nich predstavuje vrátiť sa k námahe a do zápasu o chlieb a holý život. Ježiš zostáva na vrchu modliť sa; s učeníkmi je svojím slovom, ktoré uposlúchli. Chlieb, ktorým ich nasýtil ešte nie je hostinou v nebeskom kráľovstve ale pokrmom na cestu.

Pred zázrakom učeníci navrhovali zástupy rozpustiť, teraz by ich najradšej udržali. Ježiš má inú optiku: najskôr ich zázračne nasýti a potom pošle na cestu. Táto udalosť sa opakuje na záver každej omše, keď po zázračnom premenení a nasýtení božským pokrmom zaznieva: Iďte v mene Božom.

spracoval Váš duchovný otec