Z NARIADENIA VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
A ROZHODNUTIA
KONFERENCIE BISKUPOV SLOVENSKA
SA NEBUDÚ SLÁVIŤ V NAŠEJ FARNOSTI SVÄTÉ OMŠE ANI
NIJAKÉ POBOŽNOSTI. KATECHÉZY DETÍ A BIRMOVANCOV AKO
AJ PREDMANŽELSKÉ NÁUKY SA ODKLADAJÚ NA NEURČITO.
ÚMYSLY SV. OMŠÍ V NAŠEJ FARNOSTI
ODSLÚŽIM INDIVIDUÁLNE
BEZ ÚČASTI VERIACICH.
V prípade úmrtia kontaktujte Farský úrad – 0918 777 762.
Kvetná nedeľa A
Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne! A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: ‚Pán ich potrebuje.‘ A hneď ich prepustí.“
Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“
Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“
Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“
A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“
Ježišov vstup do Jeruzalema, ktorý si Cirkev na Kvetnú nedeľu každý rok pripomína sa odohral takým spôsobom a Ježiš ho tak pripravil, že bol správne pomenovaný ako „paródia moci.“ V tomto príbehu je veľa spoločných charakteristík toho, čo v židovskej a grécko-rímskej kultúre zvyčajne boli „triumfálne vstupy“ víťazov.
Ide o okázalé predstavenie vládcu so svojimi jednotkami a väzňami, ktoré viedol; vstup sprievodu do mesta; oslavné privítanie zástupmi; aklamácia s hymnami.
V evanjeliovom rozprávaní sa nenachádzajú chváloreči na triumfálneho víťaza. Dôraz je však položený na záverečnú scénu, ktorá pozostáva z náboženského aktu v chráme. Ten, ako vieme, Ježiš zmenil na násilný čin vyhodenia predavačov, ktorí zmenili „dom Otca“ na „lotrovský pelech.“
Napriek všetkému Ježišov vstup do hlavného mesta napodobňuje imperiálne správanie, avšak s cieľom jeho parodovania. Je to protiklad dvoch opačných a protichodných impérií. Touto paródiou Ježiš „protestuje proti duchu, ktorý oživoval rímske triumfy, aby ukázal iný spôsob ako vyjadriť význam ľudského osudu.“
Osud, ktorý sa nemôže tešiť z neľudského panovania nad niekým a ešte menej z ponižovania druhého, ale musí byť pravý opak: povýšenie jednoduchosti, ľudskosti, dobroty, blízkosti voči chudobným.
Pozornosť si zaslúži, že Ježiš pre svoj „triumfálny vstup“ použil osla. Toto zviera malo dvojznačný význam. Prinieslo na svojom chrbte Šalamúna. Pre pohanov však bolo znakom doberania si a výsmechu, ktorým sarkasticky poznamenávali, že Židia v chráme uctievajú hlavu osla.
V konečnom dôsledku vstup Ježiša do Jeruzalema na skromnom oslovi a obklopený jednoduchými ľuďmi vyjadruje skutočnosť, že najľudskejší aspekt nášho života sa dosahuje jednoduchosťou a odmietnutím každej okázalosti a túžby po vládnutí. Pretože iba dobrota je hodná viery.
Svätý Augustín hovorí: „Utrpením Pán prešiel zo smrti do života a tým nám, ktorí veríme v jeho zmŕtvychvstanie otvoril cestu, aby sme i my prešli zo smrti do života. Viera, živá a osobná viera nielen v udalosť Kristovej smrti a zmŕtvychvstania ako takú, ale aj vo význam, aký má táto udalosť tu a teraz pre mňa, je tým záväzným prechodom, určitým druhom vstupnej brány do svetla Veľkej noci.
V liturgii Veľkej noci v určitej chvíli zaznie zvolanie: „Lumen Christi“ svetlo Kristovo! Ako v prirodzenom poriadku nestačí, len aby svietilo svetlo, ale treba mať aj otvorené oko, aby ho videlo, tak aj v duchovnom poriadku treba mať vieru, ak máme vidieť a mať radosť zo svetla spravodlivosti, ktoré zvíťazilo nad peklom.
Kniha Exodus nariaďovala, aby sa počas tohto mesiaca vybral veľkonočný baránok a o štyri dni ho mali vziať na miesto, kde mal byť obetovaný. Na Kvetnú nedeľu bol za jasotu v Jeruzaleme Baránok vybratý, na Veľký piatok bol obetovaný. Ten, ktorý bol bohatý, sa stal chudobný, aby sme my mohli byť bohatí.
Požičal si loďku od rybára, z ktorej chcel kázať. Požičal si jačmenné chleby a ryby od chlapca, aby nakŕmil zástupy. Požičal si hrob, z ktorého vstane a teraz si požičal osliatko, na ktorom vstúpi do Jeruzalema.
spracoval Váš duchovný otec
Modlitba k Panne Márii Obišovskej
Dekrét Apoštolskej penitenciárie o plnomocných odpustkoch
Vysielanie svätých omší – TV LUX – Veľká noc 2020
Modlitba vo farnosti 5. 4. 2020
Liturgia domácej Cirkvi – Veľkonočné trojdnie 2020
Požehnanie Veľkonočných pokrmov
Slovo duchovného otca farnosti
Príbeh o Kvetnej nedeli – d.p. Vladimír Štefanič